Nechce sa mi a ani tu nebudem rozoberať dopodrobna čo tá reforma obsahuje, do kontextu sa pokúsim dať len to podľa mňa z hlbšieho náhľadu podstatné ale na druhej strane šikovne zamaskované.
Ľudia zo SMERu, Fico, Kaliňák a spol. sa zhodli na tom, že štátna správa je príliš široká, neefektívna a jej model je zastaraný. Je chvályhodné že si to všimli a sú odhodlaní s tým niečo spraviť, koniec koncov, aj ľudí hnevá, štve a vytáča do nepríčetna keď si ich posúvajú úradníci od okienka k okienku, po niektoré potvrdenia, rozhodnutia, osvedčenia musia cestovať cez niekoľko okresov, krajov, alebo rovno cez celú republiku a míňajú svoj drahocenný čas a peniaze, pretože jednotlivé úrady nie sú schopné medzi sebou komunikovať a posúvať si potrebné údaje.
Chvályhodné, priznávam aj ja. A ambiciózne, pretože sa táto problematika rokmi len posúva, prehlbuje ale nijako komplexne nerieši. Ak sa im podarí naozaj zefektívniť chod štátnej správy, budem im dokonca aj tlieskať.
Avšak tu prichádza na rad vyjadrenie mojich obáv. Snaha o takúto transformáciu, kedy všetko bude pod taktovkou jedného štátneho orgánu až príliš pripomína, aj keď možno v prenesenom význame Sovietske Rusko v 30. rokoch a Stalinistické čistky na pôde okresných, krajských a regionálnych úradoch, ich následné rušenie a postupovanie právomocí vyšším štátnym úradom.
V prvom prípade sa týmto počinom porušuje princíp Subsidiarity, ktorý je zakotvený aj v „Euroústave“, teda v krátkosti – ak nižšia inštitúcia dokáže dobre plniť svoje funkcie, vyššia inštitúcia nemá právo zasahovať do jej fungovania. Ak Okresný úrad dobre plní svoje funkcie, Krajský úrad sa nemá starať do jeho fungovania, vonkoncom nie štát. Je to základ pre fungovanie demokratickej spoločnosti. Úlohou ESA je podľa môjho názoru potlačiť tento princíp do zabudnutia.
A ako ľuďom zalepiť oči aby si to nevšimli? Je to úplne jednoduché a demagógovia zo SMERu sú v tomto majstri. Dokonale ovládajú čítanie ľudí a vedia povedať to, čo chce prostý Slovenský ľud počuť – UŠETRÍME... Čarovná formulka, vďaka ktorej sa Slovákom v čase „krízy“ a stúpajúcej nezamestnanosti vypnú všetky pudy sebazáchovy a budú veriť všetkému čo sa im povie.
Slovákom ukážu pseudotabuľku alebo pseudoprepočty na ktorých výsledky by som rád videl legitímne analýzy od nezávislých zdrojov, nie od straníckych prisluhovačov, ktorí dúfajú v nejaký teplý flek niekde na novovzniknutom úrade, ale budiš. Smutné je že Slovák takýmto tabuľkám uverí a navrhované zmeny s veľkým potleskom a jasotom uvíta, pretože sa „ušetrí“ niekoľko miliónov € z jeho ťažko zarobených daní o ktoré ho štát obral. Taktiež sa VRAJ zníži zaťaženie občana na poplatkoch, čase a hlavne nervoch.
Ľuďom povedia že sa ušetria peniaze. Hmm, fajn, keď sa ušetria, tak by mali predsa ostať do rezervy. Či??? Ale ono to tak nie je a nebude. Tie peniaze ktoré týmto MOŽNO ušetria (pretože asi chýbajú prepočty na náklady so zvýšeným počtom nezamestnaných, ktorí touto reformou pravdepodobne prídu o zamestnanie), sú diskutabilné, skôr alebo isto sa budú inde prerozdeľovať. Pôjdu na nejaké „zaručene transparentné“ tendre, výstavbu ihrísk, alebo niečo iné, čo SMERáci tak vehementne potrebujú na ďalšie zvolenie, napr. spokojnosť J&Tákov.
Každá reforma je odvážna. Každá jedna bez rozdielu. Ak bude táto reforma úspešná a hlavne prospešná, budem naozaj tlieskať a zmiernim svoj agresívny postoj voči Pseudosocialistom. Lenže hlavná reforma, ak nie tá najhlavnejšia, na ktorú sa zatiaľ nikto v našej Partokracii ešte neodhodlal a kým tam budú staré štruktúry ani neodhodlá, by mala byť zameraná na Personálne nominácie. Pokiaľ budú na kľúčové posty obsadzovaní ľudia na základe známostí, kamarátstiev alebo straníckej knižky a jedinou a rozhodujúcou podmienkou nebude Odborná spôsobilosť, môžu byť reformy akokoľvek ambiciózne, akokoľvek odvážne a akokoľvek dobré, ale budú absolútne nanič.
Smutné je že to čo je nedobrým zvykom štátnej správy – Personálne nominácie – sa nejakým spôsobom pretavilo aj do bežného ľudského života a získať zamestnanie je dnes vo väčšine prípadov možné tiež len na základe známostí alebo kamarátstiev. Jediné uspokojenie poskytuje fakt, že na odborné práce potrebujú zamestnávatelia naozaj odborníkov a tých si vyberajú na základe skúseností a praxe.
A na záver Červeného ESA – dúfam že nedovolíme aby nám tu bola znova nastolená červená alebo akákoľvek iná diktatúra a na ľudí ktorých volíme, budeme mať iné nároky, ako len počuť od nich, čo chceme počuť, vidieť grafy, ktoré chceme vidieť. Dúfam že červené ESO nebude len nástrojom na posilnenie moci Pseudosociálneho štátu a Pseudosocialistov, ale bude mať za následok naozaj menšie náklady a ľudia pocítia skutočne pozitívne zmeny, nie len tie ktoré budú všetci zainteresovaní vyzdvihovať aby zakryli nedostatky.
